Často kladené otázky

Odpoveď na túto otázku je v celku jednoduchá, ale je potrebné si uvedomiť niekoľko vecí, ktoré s tým súvisia:

• nechceme predávať rúrku, chceme predávať kvalitu;
• ešetríme na kvalite materiálu, nepoužívame recykláty, ktoré znižujú cenu rúrky (a jej kvalitu);
• na rúrku poskytujeme 40 ročnú záruku, pretože prvé inštalácie tejto rúrky majú už 35 rokov a rúrka aj po tom, ako sa v systéme vymenili rôzne iné komponenty (rozdeľovač, ventily a pod.), stále vyzerá po jej vyčistení ako keby sa tam nainštalovala len pred nedávnom;
• jadro tejto rúrky je stále z toho istého kvalitného polybuténu. Nájdete aj inú podobnú rúrku inej značky, ktorá sa na prvý pohľad nelíši, ale použitý materiál je iný;
• rúrka je vyrábaná technologicky zložitejším procesom, ako je tomu v prípade iných rúrok, preto aj náklady na výrobu rúrky sú väčšie. Odmenou je ale vyššia kvalita a prakticky neobmedzená životnosť;

Pri použití koberca je potrebné počítať s čiastočným znížením tepelného výkonu už pri návrhu vykurovania projektantom. Neodporúčajú sa koberce s výškou vlasu nad 10 mm a gumeným podkladom, PVC s plstenou podložkou a parkety z mäkkého dreva (odpor nesmie byť väčší ako 0,15 m 2 .K/W). Drevené parkety doporučujeme s max. hrúbkou 15 mm z dobre vysušeného tvrdého dreva. V prípade mozaikových parkiet max. hrúbku 9 mm.

Podlahové vykurovanie patrí medzi nízko teplotné spôsoby vykurovania. Nakoľko sa jedná o veľkoplošné vykurovanie, teplota okolo 40 ºC stačí na vykúrenie miestnosti (v radiátoroch je oproti tomu médium s vysokou teplotou na relatívne malej ploche). Pri teplote média 40 ºC je teplota podlahy cca 29 ºC, čo je nižšia teplota ako fyziologická teplota človeka. Preto je podlaha pri dotyku „studená“.

Pri rozhodovaní o použití betónu na zalievanie rúrok, doporučujem zvážiť všetky podmienky a výhody/nevýhody:

• váha betónu (pri príprave, zalievaní aj z hľadiska nosnosti konštrukcie),
• betón je oproti anhydridu výraze lacnejší,
• pri väčších plochách je vždy nutné počítať s dilatáciami plôch,
• po vytvrdnutí betónu je nutná ďalšia úprava povrchu. Povrch nie je dokonale rovný a je potrebné ho zbrúsiť do roviny alebo vyrovnať vyrovnávacou vrstvou nivelačnej zmesi. Obe možnosti navyšujú konečnú cenu. Je potrebné počítať s týmto: hodinová sadzba za pracovníka s brúskou, zvýšená prašnosť, hluk. Alebo cena anhydridu na plochu/hrúbku plus doprava zmesi, spracovanie+vyliatie.
• Hrúbka betónovej vrstvy pri mokrom procese (klasické zalievanie rúrok betónom), v ktorej je uložená rúrka, je min. 65 mm (doporučuje sa však 72 mm). Hrúbku betónu nedoporučujeme znižovať, nakoľko betónová zmes v skutočnosti vyzrieva/pracuje niekoľko rokov, aj keď k samotnému vytvrdnutiu dochádza v priemere mesiac. Pri hrúbke betónu pod 65 mm a jeho vytvrdzovaní vplyvom vnútorných síl (pnutí) môže dôjsť k prasklinám, a následne poškodiť aj zaliate rúrky. Rovnako toto riziko hrozí aj neskôr, po zaťažení. Do betónovej zmesi je nutné pridávať plastifikačnú prísadu – Superplastifikátor, na zlepšenie vlastností pri spracovaní a tuhnutí.

Anhydridové potery sú oproti betónu o polovicu drahšie, no majú tieto výhody:

• lepšie zalejú rúrky, čo zaručuje lepší prenos tepla a teda efektívnosť vykurovania,
• nie sú potrebné dilatácie veľkých plôch,
• rýchlejšie tvrdnú (betónová zmes – 21 dní, anhydrid – 7 dní)
• sú ľahšie,
• pri ich použití je min. výška závislá od typu použitej zmesi, avšak pohybuje sa od 45-55 mm,
• odpadá dodatočné vyrovnávanie povrchu a s tým spojené ďalšie náklady.

V praxi sa bežne používajú dva typy – upevnenie pomocou upínacích líšt a pomocou systémovej dosky. Upínanie pomocou systémovej dosky je estetickejšie, avšak upínacia lišta má niekoľko výhod. Tou najdôležitejšou je, že lišta drží rúrky niekoľko milimetrov nad povrchom polystyrénu, takže pri zalievaní betónovou mazaninou je rúrka dokonale zaliata. To má za následok lepší prenos tepla oproti systému so systémovou doskou (polystyrénové výstupky na systémovej doske dotýkajúce sa rúrky znižujú prestup tepla do betónu).

Veľa ľudí prichádza z myšlienkou upínania rúrky na KARI sieť. Výstuž zo stavebnej ocele (kari sieť/kari rohož) do betónu nie je potrebné pridávať na jeho spevnenie pri štandardnom zaťažení v obytných priestoroch (max. zaťaženie 300 kg/m2 plochy, 500 kg/m2 pri stene). Pri miestnostiach s vyšším zaťažením (napr. garáže a pod.), výstuž doporučujeme. Pridáva sa výlučne nad rúrky – aby bola zhruba v spodnej tretine zmesi a nesmie sa dotýkať rúrok. Upevňovanie rúrok priamo na kari sieť preto nedoporučujeme.

Radiátory a podlahové vykurovanie pracujú s rozdielnou teplotou vykurovacej vody. Aby sa kvôli jednému radiátoru nemusel robiť druhý kúrenársky okruh s vyššou teplotou vody oproti podlahovému, je možné urobiť to jednoduchým náhradným riešením. Rebríkový radiátor v kúpelni je potrebné pripojiť ako samostatný okruh z rozdeľovača podlahového vykurovania rúrkou a potom pomocou termostatického ventilu E-Z pre jedno-rúrkové sústavy. Do druhého otvoru radiátora môžete namontovať vykurovaciu špirálu s termostatom, ktorá bude dokurovať radiátor na nastavenú teplotu. Pomocou nej sa dosiahne požadovaná vyššia teplota radiátora a radiátor môže hriať aj mimo vykurovacieho obdobia. Riešenie je jednoduché a účinné.

Kombinácia je možná najmä v miestnostiach, v ktorých chceme eliminovať pocit sálajúceho chladu zo stien v miestnostiach ako je obývačka, kúpeľňa, sauna a pod.. Samotný systém stenového vykurovania sa v princípe nelíši od podlahového, no využíva sa vyššia teplota vody. Preto sa stenové kúrenie väčšinou projektuje ako oddelený systém a pri kombinácií sa teda používajú dva samostané okruhy s rôznymi teplotami prívodu – podlahovka nižší (do 40 stupňov Celzia), stenovka vyšší (do 50 stupňov Celzia). Je však možné oba systémy pripojiť na jednu teplotu (do 40 stupňov Celzia), čím sa ale znižuje výkon stenového vykurovania. Pri oddelených systémoch je tiež možné využiť v lete stenové kúrenie na chladenie za predpokladu, že bol systém takto naprojektovaný a pripojený k zdroju chladu (napr. tepelné čerpadlo s reverzným chodom).

Oprava si vyžaduje hrubý zásah do podlahy/steny. Betónovú vrstvu treba odsekať. Poškodenú časť rúrky je potrebné odstrihnúť a spojiť pomocou spojky 3/4″a pripojovacích skrutkovaní alebo polyfúznym zváraním (len pri rúrkach z polybutylénu). Následne je potrebné časť zatmeliť doporučenou stavebnou hmotou.
Aby ste sa vyhli týmto problémom, pred vŕtaním zistite, kde je rúrka uložená – dočítate sa v odpovedi na otázku Ako zistiť, kde sú rúrky?

Prevŕtaniu je možné sa jednoducho vyhnúť, zapožičaním detektora kovov (u nás na firme), pomocou ktorého sa veľmi jednoducho určí presné uloženie rúrky v podlahe (naše rúrky majú 100%-nú kyslíkovú bariéru v podobe Al-fólie). Ostatné rúrky je možné identifikovať s použitím termofólie (taktiež ju máme k dispozícií). Podlahové vykurovanie sa na niekoľko hodín vypne, aby vychladla dlažba a potom sa znova spustí. Na povrch skúmaného miesta sa priloží termofólia.

Pozn.: Po montáži podlahového vykurovania sa vždy odporúča odfotiť všetky miestnosti ešte pred zaliatím rúrok betónom a dokumentáciu archivovať.

Nie, nemá, vďaka optimálnemu rozloženiu teplôt v miestnosti a priaznivej klímy, je podlahové vykurovanie vhodné pre človeka, kvety, aj domáce zvieratá. Dokonca pri použití podlahovky sa vyhnete chladnému vzduchu držiacemu sa pri zemi (ako v prípade klasického radiátorového kúrenia).

Na podlahové vykurovanie je najvhodnejší kondenzačný kotol, práve kvôli jeho najvyššej účinnosti pri výstupnej teplote vhodnej pre podlahové vykurovanie (cca 40 ºC).

Bežne sa používa tvrdený polystyrén hrúbky 30 mm pre poschodie a 60 mm pre podlažie (používajú sa dve polystyrénové dosky s hrúbkou 30 mm , ktoré sa navzájom prekrývajú). Hustota polystyrénu má byť 20 kg .m-3 a stlačiteľnosť nesmie prekročiť 10% svojej hrúbky pri tlaku 10kg/cm2.

Taktiež treba dať pozor na nepodpivničených priestoroch, kde sa používa hydroizolácia, aby nebol polystyrén v kontakte s penetračnými nátermi na báze cyklických zlúčenín a rozpúšťadiel, ktoré by spôsobili deštrukciu polystyrénovej peny. V tomto prípade ako izoláciu je potrebné použiť gumoasfalt so sklotextilom.

Použitím nábytku s nízkymi nohami sa znižuje výkon podlahovky v danom mieste o 50%. S týmto už počíta projektant pri návrhu systému, preto je potrebné zveriť návrh systému podlahového vykurovania odborníkovi a projekt konzultovať. Pri nábytku na vysokých nohách je zníženie výkonu zanedbateľné.

Vykurované plochy so zabetónovaným rúrkami je možné použiť na odstránenie snehu z chodníkov, vjazdov do garáží a pod. Princíp vykurovania je podobný, ale má svoje špecifiká. Ako vykurovacie médium sa používajú glykolové nemrznúce zmesi. Ich ohrev zabezpečuje výmenník tepla pripojený na klasický kotol. Vhodnosť použitia a jeho špeciálne podmienky doporučujeme konzultovať s projektantom alebo u nás na technickej podpore zákazníkom.

Zvuk kvapaliny kolujúcej v rúrkach nie je možné počuť. Zle odvzdušnený systém vytvára drobné bublinky, ktoré pri prechode cez rozdeľovač môžu vydávať určitý šum. Rozdeľovač neodporúčame umiestňovať do miestností určených na spanie. Vzduch v systéme je však možné jednoducho vypustiť, pomocou odvzdušňovacieho ventilu. Taktiež je možné do systému kúrenia zabudovať automatický odlučovací ventil Spirovent, ktorý dokáže odstrániť 100% voľného vzduchu a až 99,6% vzduchu rozpusteného v systéme.

Podlahové vykurovanie je bez údržbové. Životnosť je závislá od kvality použitých materiálov a technologických prvkov, ktoré odstraňujú nečistoty alebo vzduch zo systému. Napriek tomu, že rozdeľovače pre podlahové vykurovanie UNIVENTA majú v sebe zabudovaný systém pre zachytávanie oxidu železa, je dobré raz za dva roky skontrolovať rozdeľovače podlahového vykurovania a prípadne systém prečistiť. Pri použití polybutylénovej rúrky 17×2,5mm môže výrobca garantovať záruku na životnosť tejto rúrky 40 rokov. Reálna životnosť rúrky je oveľa vyššia (50-70 rokov), v závislosti od typu rúrky.

Keramickú dlažbu je možné ukladať až po dokonalom vytvrdnutí betónu (betónová zmes – 21 dní, anhydrid – 7 dní). Pri prvom zákure môže dôjsť k dodatočnému vylučovaniu vlhkosti z betónovej mazaniny. Aby nedošlo k poškodeniu krytiny, doporučujeme zašpárovanie dlažby až po prvom dynamickom zákure (prvotné spustenie kúrenia).
Položenie drevenej, prípadne laminátovej alebo inej krytiny, ktorá vytvorí súvislý celok, je vzhľadom na nemožnosť úniku vlhkosti odporúčané až po dokonalom vysušení – teda až počas prevádzky podlahového vykurovania.

Najvýhodnejšie je rozhodnúť sa pre jeden systém vykurovania, nakoľko pri dvoch treba počítať s ďalšími nákladmi na zmiešavacie zariadenie. Rovnako sa tým znevýhodní použitie kondenzačného kotla. Ak je však predsa len požiadavka na kombináciu dvoch systémov, nie je to problém. Vo všeobecnosti je rozšírený názor prízemie vykurovať podlahovkou a na poschodí radiátormi. Opačné riešenie je však výhodnejšie. Všetky výhody podlahového vykurovania ako sú príjemná klíma, nízka prašnosť, priaznivé rozloženie teplôt a pod. sa uplatnia v miestnostiach, kde sa človek najčastejšie zdržiava – t.j. spálne, detská izba a pod.

Rozdeľovač podlahového vykurovania je zariadenie, ktorého kvalita býva obyčajne dosť podceňovaná. Je potrebné si uvedomiť, že hoci je toto zariadenie z hľadiska mechanických prvkov pomerne jednoduché, náročné prevádzkové podmienky kladú dôraz predovšetkým na jeho kvalitu. Na trhu je v ponuke veľa typov rozdeľovačov čo sa týka konštrukčného riešenia a mnohí výrobcovia v snahe ušetriť predávajú rozdeľovače s veľmi tenkou hrúbkou steny, bez systému zachytávania oxidu železa a pod. Prax potvrdzuje, že hoci sú takéto rozdeľovače výrazne lacnejšie, môže dôjsť k mikroprasklinám v stenách rozdeľovača a úniku vykurovacej kvapaliny.
V našej ponuke sú rozdeľovače so systémom zachytávania oxidu železa, vyrobené z kvalitných materiálov, ktorých kvalita je overená rokmi.

Málo rozšíreným faktom je nebezpečné ochorenie pľúc súvisiace s ohrevom TÚV. Jedná sa o tzv. legionársku chorobu (prejavujúcu sa podobne ako ťažký zápal pľúc), ktorá u ľudí s oslabenou imunitou, fajčiarov a starších ľudí vedie v 20% prípadov k smrti. Príčinou sú baktérie Legionella pneumophila (tie sa voľne vyskytujú v pitnej vode v minimálnom množstve). Z praxe toto poznáme ako charakteristickú vrstvičku slizovitého povlaku (biofilmu), ktorá chráni kolónie baktérií pred účinkami bežných prípravkov na úpravu vody. Takýto povlak sa pri priaznivých podmienkach vytvára na povrchu materiálov (steny zásobníka, sprchy ružíc, rozvody potrubia a pod.) a odtiaľto sa vo forme aerosólov dostáva do dýchacích orgánov, ktoré môže napadnúť. Predchádzať sa tomu dá ohrevom vody nad teplotu 70 ºC. Kolónie baktérií sa dajú odstrániť iba pôsobením vyššej teploty po dobu niekoľkých desiatok hodín v kombinácií s preplachovaním celého systému. Dezinfekcia teplom je však neefektívna v dôsledku opätovnej kontaminácie zo vzniknutých povlakov v zásobníkoch vody.

Údržba podlahového kúrenia je jednoduchá a zvládne ju takmer každý manuálne zručný človek aj svojpomocne. V prípade, že si na to netrúfate, odporúčame Vám sa obrátiť na montážnu kúrenársku firmu. Rozsah činností pri údržbe a taktiež obdobie, za ktoré je potrebné pravidelný servis podlahového kúrenia vykonávať, ovplyvňuje najmä fakt, či vykurovací systém obsahuje ventil na odstraňovanie vzduchu zo systému (automatický odvzdušňovací alebo odlučovací ventil – napr. SpiroVent), niektorý typ potrubného filtra pre zachytávanie nečistôt (automatický samočistiaci filter, ručný samočistiaci filter, odkaľovací filter a pod.), rozdeľovač so zachytávačom oxidu železa (napr. Univenta ULTIMATE), prípadne či voda vo vykurovacom systéme obsahuje aj aditívum (chemický prípravok) zabraňujúci tvorbe kalu (čiastočiek oxidu železa, vodného kameňa – napr. UNIVENTA CLEARFLUID). Tieto prvky výrazne zjednodušujú údržbu a vyžadujú len minimálnu prácnosť.
Servis kúrenia spočíva v nasledovných krokoch, kde doporučujeme (ak vykurovací systém obsahuje uvedený komponent):

• vymeniť sieťku v potrubnom filtri,
• skontrolovať činnosť automatického odvzdušňovacieho/odlučovacieho filtra (súčasťou filtra je tlačidlo na ručné spustenie),

1. Servis podlahového kúrenia v prípade, že systém neobsahuje vyššie uvedené komponenty (filter, odlučovač vzduchu) vyžaduje:
2. raz za 2 roky na rozdeľovači podlahového vykurovania skontrolovať či ukazovateľ na prietokomeroch každého okruhu klesne na nulu v prípade, že uzatvoríte príslušný okruh (prípadne vypnete kúrenie),
3. raz za 5 rokov odvzdušniť okruhy podlahového vykurovania ak je to potrebné (ak výrazne klesne prietok v určitom okruhu t.j.v určitej miestnosti nie je dostatočná teplota) a „prepláchnuť rozdeľovač“, čím sa z rozdeľovača vypustia zachytené nečistoty – kal.

Pri vypnutom kúrení sa prevádza nasledovne:

1. Uzatvorte guľové ventily na oboch segmentoch rozdeľovača (prívode a spiatočke).
2. Uzatvorte všetky okruhy podlahového vykurovania pomocou uzatváracích ventilov.
3. K napúšťaciemu ventilu na spodnom segmente rozdeľovača pripojte prívod vody a otvorte ventil.
4. K vypúšťaciemu ventilu na hornom segmente rozdeľovača pripojte hadicu, ktorú stiahnete do zbernej nádoby a otvorte ventil.
5. Otvorte príslušný (zavzdušnený) okruh podlahového vykurovania pomocou hlavice na ventile. Voda priteká do dolného segmentu rozdeľovača, preteká otvoreným okruhom podlahového vykurovania, čím vytláča vzduch v okruhu do horného segmentu rozdeľovača. Voda odteká do zbernej nádoby. Môžete pootvoriť odvzdušňovací ventil, a prebytočný vzduch úplne vypustiť.
6. Po odstránení vzduchu uzatvorte ventily v tomto poradí: odvzdušňovací ventil, ventil okruhu vykurovania, vypúšťací ventil, napúšťací ventil.

Pozn.: V prípade potreby môžete odvzdušniť aj ostatné okruhy podlahového vykurovania podľa predchádzajúcich pokynov. Uvedeným postupom zároveň prečistíte rozdeľovač aj od usadenín (kalu).

Prepláchnutie sa robí nasledovne:

1. Uzatvorte guľové ventily na oboch segmentoch rozdeľovača (prívode a spiatočke).
2. Uzatvorte všetky okruhy podlahového vykurovania pomocou uzatváracích ventilov
3. K napúšťaciemu ventilu na spodnom segmente rozdeľovača pripojte prívod vody a otvorte ventil.
4. K vypúšťaciemu ventilu na hornom segmente rozdeľovača pripojte hadicu, ktorú stiahnete do zbernej nádoby a otvorte ventil.
5. Otvorte posledný okruh podlahového vykurovania (najvzdialenejší od guľových uzáverov rozdeľovača) pomocou hlavice na ventile. Voda priteká do dolného segmentu rozdeľovača, preteká otvoreným okruhom podlahového vykurovania do horného segmentu rozdeľovača a z neho do zbernej nádoby.
6. Po odstránení nečistôt uzatvorte ventily v tomto poradí: ventil okruhu vykurovania, vypúšťací ventil, napúšťací ventil.

Pozn.: V prípade potreby odvzdušnite rozdeľovač.
Po servisných úkonoch odporúčame pridať do systému aditívum (chemický prípravok) zabraňujúci vzniku oxidov železa a usadzovaniu vodného kameňa, podľa doporučeného množstva od výrobcu. Tento môžete pridať použitím pumpy (napr. pumpa na dopĺňanie solárnej kvapaliny), prípadne iným vhodným spôsobom.

V súčasnosti sa na náš trh dostávajú kolektory, ktoré žiaľ kvalitou nezodpovedajú požiadavkám na vysokú odolnosť voči poveternostným vplyvom. Výrobcovia často zneužívajú fakt, že na tieto výrobky nie je potrebný certifikát EU. Pod „pekným obalom“ sa často skrývajú použité materiály nízkej kvality. Životnosť kolektora sa tak výrazne zníži a investované náklady sa nevrátia. Zákazník je obyčajne zlákaný nízkou cenou, pretože výrobné náklady takýchto kolektorov sa nedajú porovnávať s kvalitnými a drahšími materiálmi. Po niekoľkých rokoch dochádza k strate izolačných vlastností vo vnútri kolektora (izolácia zabraňujúca prestupu tepla z ohriateho média do vonkajšieho prostredia – dochádza k ochladzovaniu vykurovacieho média) a zníženiu účinnosti až o niekoľko desiatok percent. Rozhodnutie či investovať do kvalitných materiálov alebo lacných slnečných kolektorov je teda na zákazníkovi.

Orientačne treba počítať s jedným kolektorom Univenta AUGUSTA solar pre dve osoby (pre priemernú spotrebu vody na 50 litrov/osobu). Aj tu dobrá rada znie – solárny systém je potrebné navrhnúť optimálne podľa konkrétnych požiadaviek vzhľadom na množstvo vody, ktoré je potrebné zohriať na určitú teplotu a vytvorenie zásoby na preklenutie dní s nízkou intenzitou dopadajúceho žiarenia.. Vyhýbajte sa firmám, ktoré sa snažia zákazníka presvedčiť že „stačí jeden – dva kolektory“ bez toho, aby zvážili potrebné informácie a urobili výpočet.

Priemerný systém v prevádzke ohreje vodu na teplotu až 80 ºC v letných mesiacoch. Závisí to od počtu slnečných kolektorov v systéme a množstva vody potrebnej na ohriatie. V zimných mesiacoch môžu dosiahnuť kolektory AUGUSTA Solar výstupnú teplotu až 45 º.

Jednoduchým riešením v prípade nedostatočného sklonu kolektora je použitie konštrukcie z nerezovej ocele, ktorú robíme na zákazku presne podľa požiadaviek zákazníka. Nevýhodnú orientáciu na juh ideálne rieši vákuový trubicový kolektor AUGUSTA Solar, na ktorom sa dajú natočiť jednotlivé trubice tak, aby dosahovali najväčší zisk zo slnečného žiarenia.

Predovšetkým si treba uvedomiť, že počet slnečných kolektorov sa navrhuje na základe množstva vody, ktorú je potrebné ohriať na danú teplotu. Ak by sa mal systém navrhnúť aj na vykurovanie rodinného domu (počas zimných mesiacov), slnečné kolektory by v lete dosiahli niekoľkonásobne vyšší výkon. Bolo by nevyhnutné teplo niekde využiť – ideálne bazén. Investícia do ohrevu vykurovacej vody pre tých, ktorí neplánujú so stavbou bazéna je zbytočná.

Rozdielov je niekoľko. Ploché kolektory majú dobrú účinnosť od jari do jesene. Ako izolácia sa používa väčšinou minerálna vlna. Takéto kolektory nie je možné dokonale utesniť. V zimných mesiacoch môže dôjsť ku kondenzácií vo vnútri kolektora a vzniknutá voda zhoršuje izolačné vlastnosti minerálnej vlny. Životnosť kolektora je tak oproti vákuovým trubicovým výrazne nižšia. Vákuové trubicové kolektory sa používajú celoročne, nakoľko tepelnou izoláciou je v tomto prípade vysoké vákuum (princíp „termosky“), takže nedochádza k únikom tepla do prostredia.

Tepelné čerpadlá čerpajúce energiu zo vzduchu sú podľa všeobecného názoru pre severný región nevýhodné. Realizované stavby na severe Slovenska (napr. Vyšný Kubín) a spokojnosť zákazníkov však hovoria sami za seba. Pri teplotách okolo nuly nedosahujú výkon tepelných čerpadiel systémom voda-voda, ale sú stále efektívne. Systém je navrhnutý tak, aby v niekoľkých najchladnejších dňoch (cca mesiac) pokryl nedostatočný výkon tepelného čerpadla elektrický prietokový ohrievač alebo v plnej miere nahradil kotol (pri nízkych teplotách dlhodobo pod nulou).

Uvažujme, že vykurovanie elektrickou energiou bude stáť približne 1260 Eur na rok, čo je cca 24000 kWh za rok. Tepelné čerpadlo s výkonovým číslom 4,5 spotrebuje 5300 kWh, čo predstavuje náklad 540 Eur/rok. Ročne teda ušetríme 18700kWh energie, teda 720 Eur.